Аңдатпа
Қазіргі цифрлық әлемде киберқауіпсіздік заманауи технологиялардың ең маңызды аспектілерінің бірі болып табылады. Интернетке тәуелділіктің артуы және электрондық құрылғыларды пайдалану көлемінің ұлғаюына байланысты киберқауіпсіздікке деген қажеттілік бұрынғыдан да жоғары. Киберқауіпсіздік мәселелері мемлекеттің ұлттық қауіпсіздігі мәселелерімен тікелей байланысты. Интернет пен әлеуметтік желілер қоғамдық сананы басқару, белгілі бір әлеуметтік топтарға ықпал ету үшін қолданылуы мүмкін. Қазіргі уақытта цифрлық технологияларды ауқымды қолдану азаматтардың күнделікті қажеттіліктерін қанағаттандырудың ажырамас бөлігіне айналды. Цифрлық трансформация компанияларға өзгеріп жатқан нарықтың сұраныстарына бейімделуге және бизнесті жүргізудің прогрессивті үлгілерін енгізуге көмектеседі. Салалық көшбасшылар өз процестерін digital-ға көшіру және бәсекелестеріне қатысты технологиялық басымдыққа қол жеткізу мәселесіне шындап көңіл бөлуде. Бұл процестердің тиімділігін арттыруға, соның салдарынан өнімдер мен қызметтердің сапасын жақсартуға, сондай-ақ акционерлер мен бизнес иелерінің табысын айтарлықтай көбейтуге мүмкіндік береді. Киберқорғаудың тиімді шарттарының бірі – жасанды интеллекттің заманауи технологияларын, үлкен деректерді талдау мен бұлттық шешімдерді интеграциялау, олар қауіп-қатерлерді жедел анықтауға, тәуекелдерді азайтуға және киберинциденттердің алдын алуға мүмкіндік береді. Қаржы секторында киберқауіпсіздік тақырыбының өзектілігі тек шабуылдардың саны мен күрделілігінің өсуімен ғана емес, сонымен бірге реттеушілердің, клиенттердің және халықаралық серіктестердің өсіп келе жатқан талаптарымен де байланысты. Экономиканы цифрландыру жағдайында IT- инфрақұрылымның тұрақтылығын қамтамасыз ету қаржы институттарына деген сенімнің басты факторы болып табылады. Сонымен қатар, қашықтан жұмыс істеу, цифрлық валюталар және open banking сияқты жаһандық үрдістер аясында ақпаратты қорғаудың қолданыстағы тәсілдерін бейімдеуді қажет ететін қатерлер спектрі кеңеюде. Бұл зерттеу Қазақстан Республикасындағы киберқауіпсіздікті қамтамасыз етудің негізгі аспектілерін, үздік халықаралық тәжірибелер мен нормативтік стандарттарды ескере отырып, анықтауға бағытталған.
References
1. Alibekova, G., Medeni, T., Panzabekova, A., & Mussayeva, D. (2020). Digital transformation enablers and barriers in the economy of Kazakhstan. Journal of Asian Finance, Economics and Business, 7(7), 565–575. DOI: https://doi.org/10.13106/jafeb.2020.vol7.no7.565
2. Amoroso, E. (2006). Cyber Security. New Jersey: Silicon Press.
3. Arxiv. (2025). Detection of AI deepfake and fraud in online payments using GAN-based models. ArXiv. URL: https://arxiv.org/abs/2501.07033
4. Aubakirova, Z., & Yerdesh, E. (2021). Digital transformation: Banks shift to digitization and innovation. Bulletin of Kazakh National University. Economic Series, 137(3), 70–77. URL: https://be.kaznu.kz/index.php/math/article/view/2054
5. Canongia, C., & Mandarino, R. (2014). Cybersecurity: The new challenge of the information society. In Crisis management: Concepts, methodologies, tools and applications (pp. 60– 80). Hershey, PA: IGI Global. DOI: http://dx.doi.org/10.4018/978-1-4666-4707-7.ch003
6. Cao, L. (2021). AI in finance: Challenges, techniques and opportunities. ArXiv. URL: https://arxiv.org/pdf/2107.09051
7. DHS. (2014). A glossary of common cybersecurity terminology. National Initiative for Cybersecurity Careers and Studies: Department of Homeland Security. URL: http://niccs.us- cert.gov/glossary#letter_c
8. Information Security Committee of the Ministry of Digital Development, Innovation and Aerospace Industry of the Republic of Kazakhstan. (2024). Sociological survey data among the population. URL: https://www.gov.kz/memleket/entities/infsecurity/press/article/details/109499?lang=ru
9. Issabayeva, S. B. (2019). Cybersecurity policy development in Kazakhstan: Analysis of m- commerce user acceptance. Gosudarstvennoye upravleniye i gosudarstvennaya sluzhba, 1(68), 34– 49.
10. ITU. (2009). Overview of cybersecurity. Recommendation ITU-T X.1205. Geneva: International Telecommunication Union (ITU). URL: http://www.itu.int/rec/T-REC-X.1205- 200804-I/en
11. Kemmerer, R. A. (2003). Cybersecurity. In Proceedings of the 25th IEEE International Conference on Software Engineering( pp. 705–715).
http://dx.doi.org/10.1109/ICSE.2003.1201257
12. Cibercod. (2024). Vizovy cifrovoi epohi. URL: https://sts.kz/storage/media/%C3%90%C2%BA%C3%90%C2%B8%C3%90%C2%B1%C3%90%
13. Kuzmicheva, T. G., & Golovanova, E. V. (2025). Sfery primeneniya kiberbezopasnosti [Areas of application of cybersecurity]. Teoriya i praktika sovremennoy nauki, 1(115), 96–99. URL: https://cyberleninka.ru/article/n/sfery-primeneniya-kiberbezopasnosti/viewer
14. Kumarkhanova, N., Maulina, N., & Zholdasbaeva, K. (2022). The impact of digital technologies on improving the efficiency of the financial market in Kazakhstan. Bulletin of L.N. Gumilyov Eurasian National University. Economic Series, 139(4), 95–104.
15. Lewis, J. A. (2006). Cybersecurity and critical infrastructure protection. Washington, DC: Center for Strategic and International Studies. URL: http://csis.org/publication/cybersecurity-and- critical-infrastructure-pr
16. Ministry of Digital Development, Innovations and Aerospace Industry of the Republic of Kazakhstan. (2023). Concept of digital transformation and development of ICT and cybersecurity for 2023–2029. Astana.
17. Moschovitis, C. (2018). Cybersecurity program development for business: The essential planning guide. John Wiley & Sons.
18. PricewaterhouseCoopers. (2019). Risk management and cybersecurity. PwC. URL: https://www.pwc.com/kz/ru/services/risk-assurance-services/cybersecurity.html
19. Prestupleniya v sfere komp’yuternykh tekhnologiy: monografiya [Crimes in the field of computer technology: Monograph]. (2014). L. F. Tatarinova. Almaty: Kazakh National University.
20. Puchkova, A. (2024). Kazakhstan ukrepil pozicii v Globalnom indekse kiberbezopasnosti [Kazakhstan has strengthened its position in the Global Cybersecurity Index]. URL: https://rus.baq.kz/kazahstan-ukrepil-pozitsii-v-globalnom-indekse-kiberbezopasnosti_183978
21. Schatz, D., Bashroush, R., & Wall, J. (2017). Towards a more representative definition of cyber security. The Journal of Digital Forensics, Security and Law, 12(2), 53–74. DOI: https://doi.org/10.15394/jdfsl.2017.1476
22. Tkachenko, N., et al. (2023). Opportunities for synthetic data in nature and climate finance. Frontiers in Artificial Intelligence, 6, 1168749. DOI: https://doi.org/10.3389/frai.2023.1168749
23. United Nations Office on Drugs and Crime. (2019). Module 2: General types of cybercrime. URL: https://www.unodc.org/documents/e4j/Cybercrime/Cybercrime_Module_2_General_Types_of_Cyb ercrime_RU.pdf
24. Vitlyakova, S. S. (2019). Kiberbezopasnost, kak ugroza natsional’noy bezopasnosti (natsional’nym interesam) [Cybersecurity as a threat to national security (national interests)]. Moscow: Infra.
25. Weinrauch, V. (2024). Schastlivyi sluchai: 5 preimushchestv ispolzovaniya iskusstvennogo intellekta v bankovskoy sfere [Happy occasion: 5 advantages of using artificial intelligence in the banking sector]. URL: https://www.internationalwealth.info/foreign-bank- accounts/preimushhestva-ispolzovanija-iskusstvennogo-intellekta-v-bankovskom-sektore
26. Zhumabekov, R., & Akhmetov, K. (2021). Development of cybersecurity in Kazakhstan: Current state and prospects. Bulletin of L.N. Gumilyov Eurasian National University. Law Series, 136(3), 45–54.
27. Zhumadilova, T., Kasenova, G., & Supugalieva, G. (2021). Digitalization of financial services of banks in Kazakhstan: Trends and prospects of development. Bulletin of L.N. Gumilyov Eurasian National Economic University, 136(2),
188–198. URL: https://bulecon.enu.kz/index.php/main/article/view/647
